Recenzia: Markus Zusak: Clayov most

Prezradí záver, a potom sa ku nemu prepracuje až do úplných detajlov. Penny zomrela, ale počas celej knihy postupne v útržkoch zomiera, v závere s najpodrobnejšími detajlami. Aj napriek tomu, že “ako to dopadne”, vieme na začiatku, kniha je pútavá a napínavá, písaná veľkým rozprávačským umením a citom mladého austrálskeho autora Markusa Zusaka. Pôsobi autenticky, so smutnými aj veselými náladami. Ťažoba života ako na dlani. Poukazuje na krehkosť aj tých najsilnejších vzťahov, na silu krehkých vzťahov. Počas života sa vzťahy rodia, umierajú, silnejú, slabnú, aj preto je potrebné stavať mosty, nielen spojiť dva brehy rieky, ale aj inakosť ľudí. Silný partnerský vzťah Michaela s Abbey sa razom zosype ako domček z karát. Stačí tak málo, aby si partneri boli vzdialení. Jeden dostáva málo, opustí druhého a ten sa zosype a bráni ďalšiemu vzťahu, aby nič podobné nezažil. Zažije, v ďalšom vzťahu aj smrť partnerky, jej postupné zomieranie. Po jej smrti utečie od piatich detí. Deti dospejú a zažívajú podobné vzťahy, podobné konce. Život stále plynie. “Ak som sa niečo naučil, potom to, že ak život beží po nás, beží v našich svetoch aj predtým.” Smrť je súčasťou života, prežiť ju je najťažšie. “Neuvidí mojich bratov dokončiť strednú školu, ani tie iné absurdné míľniky. Neuvidí, ako sa mocujeme a škrtíme, keď si budeme prvý raz uväzovať kravatu. Nebude tu, aby spovedala naše prvé frajerky. Počulo toto dievča niekedy o Chopinovi? Vie o veľkom Achilovi? Všetky tie hlúposti, všetky obťažkané nádherným zmyslom. Silu mala už len na fikcie, na vymýšľanie, aké budú naše životy. Boli sme nepopísané, prázdne iliady. Boli sme odysey na dosah ruky. Plavila sa do predstáv a z predstáv.” Pri čítaní knihy smrť čitateľ vďaka autenticite prežíva intenzívne, podobne ako celý dej románu. Rozhodne stojí za prečítanie.Božena Simonidesová